Čo je PAH?
|
|
|
Pľúcna artériová hypertenzia znamená, že v krvných cievach - tepnách, ktoré vedú krv do pľúc, aby sa okysličila, je zvýšený tlak. Základnou príčinou je zúženie drobných pľúcnych tepien v dôsledku stiahnutia svalovej časti ich steny, zmnoženia buniek svaloviny a ďalších súčastí cievnej steny, ako aj miestna tvorba drobných krvných zrazenín. Tieto procesy vedú k tomu, že sa postupne zmenšuje celkový priesvit pľúcneho riečiska, ktoré kladie pretekajúcej krvi čoraz väčší odpor. Aby sa zachovalo množstvo krvi, ktoré má pretiecť cez zmenšený celkový priesvit pľúcnych ciev, musí sa v tejto oblasti zvýšiť tlak a vzniká pľúcna artériová hypertenzia.
Pľúcna hypertenzia (PH) je chronické ochorenie pľúcnych artérií charakterizované vzostupom tlaku v pľúcnom riečisku, progresívnym zlyhávaním pravého srdca, významne zhoršenou kvalitou života a predčasnou smrťou. Presná a včasná diagnóza spojená s včasnou liečbou môže postihnutým zachrániť život.
Nebývalý rozmach vedomostí v oblasti patogenézy a diagnostiky pľúcnej hypertenzie otvoril v posledných desiatich rokoch nové horizonty liečebného ovplyvnenia. Do klinickej praxe sa zaviedla tzv. špecifická liečba (prostanoidy, antagonisty endotelínových receptorov, inhibítory fosfodiesterázy), ktorá ovplyvňuje patomechamizny ochorenia, a tak zásadne mení liečebnú stratégiu, zlepšuje klinický priebeh a predlžuje život. Symptómy PH môžu byť rôzne, napríklad dýchavičnosť, únava či závrat. Pri vykonávaní bežných, každodenných aktivít musí vaše srdce pracovať intenzívnejšie, aby pumpovalo krv krvnými cievami do pľúc, ktoré sa v dôsledku PH zužujú, hrubnú a upchávajú drobnými krvnými zrazeninkami. Keď musí pravá časť srdca pracovať intenzívnejšie, môže sa abnormálne zväčšiť a tým stratiť schopnosť efektívneho pumpovania krvi. Požiadavky na výkonnosť sa zväčšujú a vedú k väčšej záťaži srdca, čo môže viesť k jeho zlyhaniu. Preto je PH závažné ochorenie, ktorého prejavy sa časom zhoršujú. Návrat k normálnemu fungovaniu nie je kvôli progresívnemu stupňovaniu sa choroby možný. Práve preto je rýchlosť prístupu k efektnej a skorej liečbe veľmi dôležitá. Existuje mnoho vynikajúcich prác o patogenéze, diagnostike a liečbe PH.
www.cardiology.sk/casopis/108/pdf/05.pdf
|
• Užívanie liekov na zamedzenie chuti do jedla – môžu sa prejaviť patogénne účinky aj po niekoľkých rokoch. • Pečeňové ochorenia, reumatické ochorenia, pľúcne ochorenia. Pľúcna hypertenzia môže byť tiež dôsledkom iných ochorení ako sú chronické ochorenia pečene a cirhóza pečene, reumatické ochorenia ako je sklerodermia alebo systémový lupus erythematosus (lupus) a pľúcne choroby, vrátane nádorov, rozdutia pľúc, chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP) a pľúcnej fibrózy. • Srdcové ochorenia. Srdcové ochorenia, vrátane ochorení aortálnej chlopne, ľavostranného zlyhania srdca, ochorenie mitrálnej chlopne a vrodená srdcová vada môžu tiež spôsobiť pľúcnu hypertenziu. • Tromboembolická choroba. Krvná zrazenina vo veľkej pľúcnej tepne môže prispieť k rozvoju pľúcnej hypertenzie. • Nedostatok kyslíka. Výškové bývanie, obezita a spánkové apnoe môže tiež viesť k vzniku pľúcnej hypertenzie. • Genetické predispozície. V malom počte prípadov sa pľúcna hypertenzia dedí. S vedomím, že niekto v rodine mal alebo má pľúcnu hypertenziu, je vhodné vykonať preventívne vyšetrenie u potomkov a prípadne zistiť, či sa nejedná o prvotné príznaky ochorenia. Príčina pľúcnej hypertenzie v niektorých prípadoch nemusí byť známa. Vtedy sa jedná o idiopatickú pľúcnu artériovú hypertenziu. |
|
Príznaky pľúcnej hypertenzie sa zvyčajne objavia až v neskoršom štádiu. Prvým príznakom býva dýchavičnosť pri každodenných činnostiach alebo stúpaní do schodov. Sprevádzajúcimi príznakmi sú
V pokročilejších štádiách ochorenia, sa môžu pridružiť ďalšie symptómy
|
|
|
I. Pľúcna artériová hypertenzia Idiopatická (primárna) Familiárna a/ Spojená
Perzistentná pľúcna hypertenzia novorodencov |
II. Pľúcna hypertenzia pri ochorení ľavého srdca
V. Pľúcna hypertenzia z iných príčin |
Trieda ITrieda IITrieda IIITrieda IV |
Pri fyzickej aktivite pacient nepociťuje výrazné ťažkosti. V pokoji pacient nepociťuje výraznejšie problémy, avšak normálne aktivity ako sú chôdza po schodoch, nakupovanie alebo domáce práce spôsobujú určité ťažkosti s dýchaním. Významné obmedzenie vo fyzickej aktivite. Pacient nemá symptómy v kľude, ale už minimálna fyzická aktivita spôsobuje dychavičnosť, únavu a bolesti na hrudi. Pacient nezvláda žiadnu fyzickú aktivitu. Má príznaky pravostranného srdcového zlyhania, dychavičnosť aj v kľude. |